1. METROLOGICKÝ AUDIT

1.1. DEFINÍCIE

1.1.1 previerka kvality: systematické a nezávislé skúmanie s cieľom stanoviť, či činnosti v oblasti kvality a s nimi spojené výsledky sú v zhode s plánovanými zámermi a či tieto zámery realizujú efektívne a sú vhodné pre dosiahnutie cieľov

1.1.2 systém kvality: organizačná štruktúra, zodpovednosti, postupy, procesy a zdroje potrebné pre realizáciu riadenia kvality

1.1.3 preverovateľ (audítor kvality): osoba, ktorá má kvalifikáciu k vykonávaniu previerok kvality

1.1.4 klient: osoba alebo organizácia požadujúca previerku

1.1.5 preverovaný: organizácia, ktorá má byť preverovaná

1.1.6 zistenie: vyjadrenie o skutočnosti, ktoré bolo vykonané behom previerky a dosiahnuté objektívnym dôkazom

1.1.7 objektívny dôkaz: kvalitatívna alebo kvantitatívna informácia, záznamy alebo vyjadrenia o skutočnosti týkajúce sa kvality nejakého prvku alebo služby alebo existencia a uplatňovanie prvku systému kvality, ktoré sú podložené zistením, meraním alebo skúškou a ktoré môžu byť overené

1.1.8 nezhoda: nesplnenie špecifikovaných požiadaviek

1.2 CIELE PREVIERKY

Previerky sú obvykle navrhované z jedného alebo z viacerých nasledujúcich dôvodov:

- určiť zhodu alebo nezhodu prvkov riadenia kvality so špecifikovanými požiadavkami

- určiť efektívnosť uplatňovaného systému akosti z hľadiska splnenia špecifikovaných cieľov kvality

- poskytnúť preverovanému príležitosť zlepšiť systém kvality

- splniť požiadavky predpisov

1.3 PODNETY PREVIEROK

Previerky sú obvykle zahajované z jedného alebo v viacerých nasledujúcich dôvodov:

- predbežne ohodnotiť dodávateľa tam, kde je to žiaduce pre nadviazanie zmluvných vzťahov

- overiť, že vlastný systém kvality organizácie naďalej spĺňa špecifikované požiadavky a je uplatňovaný

- v rámci zmluvných vzťahov overiť, že systém kvality dodávateľa naďalej spĺňa špecifikované požiadavky a je uplatňovaný

•  
• ohodnotiť vlastný systém kvality organizácie podľa normy na systém kvality

Tieto previerky môžu byť pravidelné alebo môžu byť vyvolané podstatnými zmenami v procese, zmenami kvality výrobkov alebo služby alebo potrebou následne prešetriť opatrenia k náprave.

1.4 PREVIERKY

Norma STN ISO 8402 definuje previerku kvality (audit) ako " Systematické a nezávislé skúmanie, ktorým sa určí, či síl opatrenia v oblasti kvality a príslušné výsledky v súlade s plánovanými opatreniami a či sú tieto opatrenia zavádzané účinne a sú vhodné pre dosiahnutie cieľov".

Je potrebné poznamenať, že previerka ( audit) kontroluje zhodu s plánovanými opatreniami a zavádzaním týchto opatrení. Rozhodnutie, či sú tieto opatrenia vhodné pre dosiahnutie cieľov, je v právomoci vedenia, ktoré dostane a skúma správu o previerke, nie v právomoci preverovateľa (audítora).

Ako bolo definované, previerka je činnosť na získavanie informácií tak, aby sa mohla vyhodnotiť potreba vylepšenia alebo opatrení na nápravu. Nevyskytuje sa tu prvok honby na čarodejnice alebo deľby viny za problémy. Je potrebné túto informáciu rozšíriť medzi preverovanými, pretože obranný postoj nevedie k toku informácií.

Previerka kvality môže byť interná alebo externá a nemusí pokrývať celý systém ako celok naraz, ale môže pokrývať len vybrané jeho čast1. Nezávislosť je zaistená audítormi nemajúcimi priamu zodpovednosť za preverovanú oblasť, ale spolupracujúcimi s príslušnými pracovníkm1.

1.5 DRUHY PREVIEROK

1.5.1 Prvostupňová previerka

Je previerka vlastnou organizáciou, napr. Interná previerka. Všimnime si, že táto nie je nutná len vo vlastnej spoločnosti, interné previerky môžu byť vykonávané aj v zahraničných firmách patriacich organizác2.

1.5.2 Druhostupňová previerka

Je previerka jednou organizáciou pracujúcou vo vlastnom mene u inej. Toto je zvyčajne previerka zákazníkom u dodávateľa.

1.5.3 Treťostupňová previerka

Je previerka nezávislou organizáciou (treťou stranou)u dodávateľa. Táto sa môže vykonať na požiadanie skupiny zákazníkov, ale najčastejším dôvodom aplikácie je certifikácia schopnosti dodávateľa.

Hoci previerky, preverovania a audítori sú synonimá pre posúdenie, posudzovania a posudzovateľov, je potrebné vziať do úvahy, že previerka je skúmanie jednej činnosti, prvku, oddelenia, atď., zatiaľ čo posúdenie je súbor previerok.

1.6 TYPY PREVIEROK

1.6.1 Previerka primeranosti

Je známa taktiež pod názvom systémová previerka, previerka dokumentácie alebo previerka vedenia a je obyčajne úradným skúmaním určujúcim rozsah, do akého systém dokumentácie reprezentovaný príručkou kvality a súvisiacimi postupmi primerane spĺňa požiadavky použitej normy.

1.6.2 Previerka zhody

Ide o previerku hľadajúcu stanovenie rozsahu, do akého je dokumentovaný systém zavedený a pochopený pracovníkmi, napr. prispôsobujú sa ľudia systému?

1.6.3 Externá previerka u dodávateľa

Je previerka vykonávaná spoločnosťou u vlastných subdodávateľov. Môže to byť previerka primeranosti a (alebo) previerka zhody.

1.6.4 Externá previerka odberateľom

Je to recipročná previerka k externej previerke odberateľom. Zahŕňa nezávislú tretiu stranu alebo zákazníka prichádzajúceho pozrieť sa na "nás" alebo "našich" dodávateľov. Môže ísť o previerky primeranosti alebo zhody.

1.6.5 Interná previerka

Je najdôležitejším zo všetkých previerok, ktoré požaduje spoločnosť pre kontrolu svojich systémov, postupov a činností za účelom zistenia, či sú primerané a či sa postupuje v zhode s nim1.

Poskytuje vedeniu informácie, či sa plní jeho koncepcia, či je systém účinný a efektívny tak, ako by mal byť a či sú potrebné zmeny. Môže byť komunikačnou líniou v spoločnosti a veľkou motiváciou.

1.6.6 Previerka výrobku, postupu alebo projektu

Môže sa jednať o vertikálnu previerku, t.j. sledovanie všetkých systémov vstupujúcich do výroby určitého konečného výrobku alebo služby. Netreba si ju zamieňať s kontrolou položiek. Previerky výrobkov majú mnoho aplikácií. Sú aplikovateľné na preverovanie špecifických projektov alebo zmlúv, a pretože na tomto základe sa často tvorí software, používa sa aj na preverenie softwaru. Aplikuje sa vtedy, ak spoločnosť kupuje len jeden výrobok alebo službu , alebo sa berie do úvahy špecifický výrobok, napr. pri skúmaní zmluvy.

Previerky výrobkov sú taktiež veľmi užitočnou metódou na preverovanie malých organizácií buď externe alebo interne, kedy sa takouto previerkou pokryje takmer každý aspekt ich systému.

Môžeme vidieť, že tento typ previerky je taktiež vhodný ako previerka projektu , ktorá môže byť previerkou čiastkového projektu v rámci veľkej organizácie.

1.6.7 Metrologická previerka

Je previerka metrologického zabezpečenia výrobného procesu v organizác2. Skúma, či síl dodržané pravidlá zaradenia meradiel do neprerušenej postupnosti prenosu hodnoty veličiny, počnúc etalónom najvyššej metrologickej kvality pre daný úče1.

1.7 VYKONÁVANIE PREVIEROK

Previerky môžu vykonávať príslušní vyškolení vlastní pracovníci organizácie, alebo objednaní profesionálni audítor1. Každá z možností má svoje výhody, dôležité je vziať do úvahy, ktorá poskytne viac informácií a neposlednom rade aj aspekt ekonomický, či systematizovať audítora v organizácii alebo si túto činnosť kúpiť ako službu.

Často kladenou otázkou je, či sa od špecialistu požadujú vedomosti z oblasti, ktorá sa má preverovať. Teoretická odpoveď znie "nie", pretože audítor by mal hľadať objektívne dôkazy založené na požiadavkách noriem a zabezpečené dokumentovaných systémom a zhodu s nim1.

V praxi sa uprednostňujú určité všeobecné vedomosti napomáhajúce analýze získaných údajov a tvorbe rozhodnutia. Audítor však musí byť nezávislý a nesmie mať priamu zodpovednosť za preverovanú oblasť.

2. PREVIERKA METROLOGICKÉHO SYSTÉMU

Metrologická konfirmácia: súbor činností požadovaných k zaisteniu, aby daná položka meracieho zariadenia vyhovovala k zamýšľanému použitiu.

Metrologická konfirmácia zahrňuje mimo ostatné kalibráciu, akékoľvek nutné justovanie alebo opravu a následnú rekalibráciu a taktiež akékoľvek plombovanie a opatrovanie štítkom.

Neistota merania: výsledok vyhodnotenia merania charakterizujúci rozsah hodnôt, v ktorých leží pravá hodnota meranej veličiny, obecne s danou vierohodnosťou.

Neistota merania má obecne viac zložiek. Niektoré z týchto zložiek môžu byť odhadnuté na základe štatistického rozdelenia výsledkov série meraní a môžu byť vyjadrené smerodajnými odchýlkam1. Odhady ostatných zložiek môžu byť založené len na skúsenostiach alebo na iných informáciách.

2.I Legislatívne rozdelenie meradiel

Zákon 505/1990* zb. z. delí meradlá:

- etalóny

Etalóny sú meracie jednotky alebo stupnice určitej veličiny slúžiace k realizácii a uchovávaniu tejto jednotky alebo stupnice a k jej prenosu na meradlá nižšej presnost1. Uchovávaním etalónu sa rozumejú všetky činnosti potrebné k zachovaniu metrologických charakteristík etalónu v stanovených medziach.

- pracovné meradlá určené

Určené meradlá sú meradlá, ktoré určil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo k povinnému overovaniu s ohľadom na ich význam pre ochranu správnosti v obchodnom styku alebo pre ochranu zdravia, životného prostredia, bezpečnosti práce a iných verejných záujmov. Úrad zverejňuje zoznam určených meradiel vo Vestníku ÚNMS s uvedením doby platnosti overení ich jednotlivých typov.

-pracovné meradlá neurčené

Pracovné meradlá sú meradlá ktoré nie sú etalónom ani určeným meradlom.

- referenčné materiály

Referenčné etalóny sú materiály alebo látky presne určeného zloženia alebo vlastností, používané na overovanie alebo kalibráciu prístrojov, vyhodnocovanie meracích metód a kvantitatívne určenie vlastností materiálov.

* V súčasnosti je v pripomienkovom konaní NR SR návrh nového znenia zákona o metrológii

2.2 Požiadavky na metrologický systém v organizácii

2.2.1 Všeobecne

Organizácia musí dokumentovať metódy používané pre zavádzanie ustanovení normy STN ISO 10012. Táto dokumentácia musí byť nedeliteľnou súčasťou systému kvality organizácie.

Musí byť presná, pokiaľ sa jedná položky zariadení, o rozdelení zodpovedností a o činnostiach ktoré sa majú vykonávať. Organizácia musí zabezpečiť objektívne dôkazy o dasiahnutí požadovanej presnosti, ktoré budú dostupné zákazníkom.

2.2.2 Meracie zariadenie

Meracie zariadenie musí mať metrologické charakteristiky, ktoré sú požadované pre dané použitie. Zariadenie a dokumentácia sa musí udržiavať tak, aby sa vzali do úvahy všetky korekcie podmienky používania atď., ktoré sú nutné pre dosiahnutie požadovanej funkcie. Požadovaná funkčná spôsobilosť sa musí dokumentovať.

2.2.3 Konfirmačný systém

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať efektívny dokumentovaný systém pre riadenie , konfirmáciu a používanie meracieho zariadenia, vrátane etalónov používaných na dokazovanie súladu so špecifikovanými požiadavkam1. Tento systém musí byť navrhnutý tak, aby sa zaistilo, že všetky meracie zariadenia budú pracovať tak, ako je zamýšľané. Systém musí zabraňovať chybám mimo špecifikované medze prípustnej chyby okamžitým odhalením nedostatkov a včasnými opatreniami k ich náprave.

Konfirmačný systém musí brať do úvahy všetky dôležité údaje, včítane údajov dostupných z akéhokoľvek systému štatistickej regulácie.

Pre každú položku meracieho zariadenia musí organizácia určiť kompetentného člena svojho kolektívu ako povereného pracovníka, ktorý zabezpečí, že sa konfirmácie budú vykonávať v súlade so systémom a že zariadenie bude vo vyhovujúcom stave.

Organizácia musí v prípadoch, keď niektorá jeho konfirmácia, alebo všetky jeho konfirmácie sú nahradené alebo doplnené službami z externých zdrojov, zaistiť, aby tieto externé zdroje taktiež spĺňali požiadavky konfirmačného systému.

2.2.4. Periodická previerka a preskúmanie konfirmačného systému

Organizácia musí vykonávať alebo musí zariadiť, aby sa vykonávalo pravidelné a systematické preverovanie kvality konfirmačného systému, aby tak zaistil jeho neustálé efektívne zavádzanie a súlad s požiadavkami konfirmačného systému.

Organizácia musí podľa potreby preskúmávať systém na základe výsledkov previerok kvality a iných dôležitých faktorov, ako je napr. spätná väzba od zákazníka.

Plány a postupy previerky kvality a preskúmanie kvality sa musia dokumentovať. Priebeh previerky kvality, priebeh preskúmania kvality a všetky následné opatrenia k náprave sa musia zaznamenať .

2.2.S. Plánovanie

Organizácia musí pred zahájením prác na výrobkoch alebo službách preskúmať všetky vecné požiadavky zákazníka a iné technické požiadavky a musí zaistiť, aby meracie zariadenia, ktoré sú potrebné k vykonaniu prác, boli dostupné a mali presnosť, stálosť, rozsah a rozlíšenie zodpovedajúce zamýšľanému použitiu.

2.2.6. Neistota merania

Pre vykonávanie meraní a pri uvádzaní výsledkov a ich využívaní musí vziať organizácia do úvahy všetky závažné neistoty v procese merania, včítaní tých, ktoré sú znakom meracieho zariadenia, a tých ku ktorým prispejú individuálne postupy pracovníkov, a okolitého prostredia. Pri vyčíslení neistôt meraní môžeme vychádzať' z predpisu EAL-R2 aplikovaného v SR predpisom MSA 0104-97, prípadne TPM 0051-93.

2.2.7 Dokumentované konfirmačné postupy

Organizácia musí určovať a používať dokumentované postupy pre všetky vykonávané konfirmácie. Organizácia musí zaistiť, aby všetky postupy zodpovedali svojmu účelu. Postupy musia obsahovať dostatočné informácie, ktoré zaistia ich správne zavádzanie, dôslednosť pri aplikácii v jednotlivých prípadoch použitia a platné výsledky merania.

Postupy musia byť podľa potreby dostupné zamestnancom zainteresovaným na vykonávaní konfirmácií.

2.2.8 Záznamy

Dodávateľ musí udržiavať záznamy o výrobnom, typovom a sériovom čísle (alebo inú identifikáciu) všetkých príslušných meracích zariadení (aj etalónov). Tieto záznamy musia preukazovať spôsobilosť merania každej položky meracieho zariadenia. Kalibračný certifikát alebo iné dôležité informácie týkajúce sa funkcie zariadení musia byť dostupné.

Výsledky kalibrácie musia byť podrobne zaznamenané tak, aby nadväznosť všetkých meraní mohli byť preukázané a aby ktorékoľvek meranie mohlo byť reprodukované pri podmienkach podobných pôvodným podmienkam, čím sa uľahčí rozlíšiteľnosť akýchkoľvek odchýlok (anomálií).

Zaznamenané informácie musia obsahovať:

a) Popis a jednoznačnú identifikáciu zariadenia

b) dátum ukončenia každej konfirmácie

c) výsledky kalibrácie dosiahnuté po každom justovaní a oprave, pokiaľ sú významné i pred každým justovaním alebo opravou

d) určený konfirmačný interval

e) identifikáciu konfirmačného postupu určenie medze prípustnej chyby

f) určenie medze prípustnej chyby

g) zdroj kalibrácie používaný k pre dosiahnutie náväznosti

h) zodpovedajúce podmienky okolitého prostredia a údaje o všetkých nutných korekciách

i) údaj o neistotách uvažovaných pri kalibrácii zariadenia a ich komutatívny vplyv

j) podrobnosti o každej údržbe ako je napr. servis, nastavení, opravy alebo vykonané modifikácie

k) akékoľvek obmedzenie používania

1) identifikácia osoby vykonávajúcich konfirmáciu

m) identifikácia osoby zodpovednej za správnosť zaznamenaných informácií

n) jednotnú identifikáciu všetkých certifikátov o kalibrácii a iných dôležitých dokumentov

Organizácia musí udržiavať dokumentované postupy uchovávania záznamov (vrátane doby trvania) a zabezpečiť ich ochranu. Záznamy musia uchovávať tak dlho, pokiaľ nie je už pravdepodobné, že by mohlo byť potrebné sa na ne odvolávať. Organizácia musí vykonať všetky primerané opatrenia pre zaistenie, aby záznamy nemohli byť neúmyselne zničené.

2.2.9 Nezhodné meracie zariadenia

Všetky položky meracieho zariadenia,

- ktoré boli poškodené

- ktoré boli preťažené alebo sa s nimi zle zachádzalo - ktoré zle fungujú

- o funkcii ktorých sú pochybnosti

- ktoré prekročili konfirmačný interval

Takéto zariadenia nesmú byť vrátené do prevádzky, pokiaľ nebudú odstránené dôvody nezhody a nebude opätovne vykonaná konfirmácia.

Ak výsledky kalibrácie pre akýmkoľvek justovaním alebo opravou boli také, že naznačujú riziko významných chýb pri akýchkoľvek meraniach vykonávaných týmto pred kalibráciou musí organizácia prijať nutné opatrenia k náprave.

2.2.10 Konfirmačné značenie

Organizácia musí zaistiť, aby všetky meracie zariadenia boli spoľahlivo a trvalo opatrené štítkom, kódom, alebo iným spôsobom, aby sa označil stav konfirmácie. Na zariadení sa musia označiť všetky obmedzenia konfirmácie alebo používania. Ak označenie štítkom alebo kódom je nevyhovujúce alebo nevhodné, musia sa vytvoriť a dokumentovať iné efektívne postupy.

Štítok s uvedenou konfirmáciou musí jasne udávať, kedy sa zariadenie má podrobiť ďalšej konfirmácii v súlade so systémom organizácie. Označenie štítkom musí taktiež umožniť identifikáciu o oprávnenom pracovníkovi zodpovednom za predmetnú konfirmáciu a identifikačné údaje o poslednej konfirmác2.

Musia sa vykonať všetky primerané opatrenia, aby sa zabránilo úmyselnému alebo náhodnému zneužitiu štítkov.

Meracie zariadenia, u ktorých sa nevyžaduje konfirmácia, musia byť jasne identifikované takým spôsobom, aby sa mohli odlíšiť od zariadení, ktoré vyžadujú konfirmáciu ale ich štítok sa stratil alebo odpado1.

Pokiaľ značná časť celkovej spôsobilosti položky meracieho zariadenia nepodlieha konfirmácii, musí to byť vyznačené na štítku s údajmi o konfirmác2.

2.2.11 Konfirmačné intervaly

Meracie zariadenie (včítane etalónov) musia byť konfirmované v príslušných intervaloch (obvikle pravidelných) určených na základe ich jeho stálosti, účelu a použitiu. Tieto intervaly musia byť také, že konfirmácia sa vykoná pred akoukoľvek možnou zmenou presnosti, ktorá je dôležitá pri používaní zariadenia. V závislosti na výsledkoch kalibrácie pre predchádzajúch konfirmáciách sa musia konfirmačné intervaly podľa potreby skrátiť, aby sa zaistila stála presnosť.

Konfirmačné intervaly sa nesmú predlžovať, pokiaľ výsledky kalibrácií pri predchádzajúcich konfirmáciách neposkytnú jednoznačné údaje, že toto predĺženie záporne neovplyvní dôveru v presnosť meracieho zariadenia.

Organizácia musí mať zvláštne objektívne kritéria ako základ pre rozhodnutie ovplyvňujúce voľbu konfirmačných intervalov.

Pri rozhodovaní, či sú zmeny intervalov konfirmácie vhodné, musí dodávateľ vziať do úvahy všetky príslušné údaje, vrátane údajov dostupných z akéhokoľvek systému štatistickej regulácie.

2.2.12 Zabezpečenie neporušenosti

Prístup k nastaviteľným ústrojom na meracom zariadení, ktorých nastavenie ovplyvňuje funkciu, musí byť zapečatený alebo iným spôsobom ochránený vo vhodnom štádiu konfirmácie, aby sa zabránilo poškodeniu neoprávnenými pracovníkm1. Plomby musia byť navrhnuté tak, aby vykonanie zásahu bolo zjavné.

Konfirmačný systém organizácie musí poskytovať návod na používanie týchto plômb a na používanie zariadení s poškodenými alebo zničenými plombam1.

2.2.13 Používanie externých výrobkov alebo služieb

Organizácia musí zabezpečiť, aby výrobky a služby z externých zdrojov mali požadovanú úroveň kvality tam, kde tieto výrobky a služby (vrátene kalibrácie) značne ovplyvňujú spoľahlivosť merania vykonaných organizáciou.

2.2.14 Skladovanie a manipulácia

Organizácia musí vytvoriť a zdržiavať systém pre prijímanie, manipulovanie, dopravu a odosielanie svojich meracích zariadení, aby sa zabránilo zneužitiu, poškodeniu a zmenám rozmerových a funkčných charakteristík.

Musia sa učiniť také opatrenia, aby sa zabránilo zámene podobných položiek. Tieto opatrenia sa musia dokumentovať.

2.2.15 Nadväznosť

Všetky meracie zariadenia sa musia podrobiť kalibrácii s použitím etalónov, ktoré nadväzujú na medzinárodné alebo štátne etalóny, ktoré sú zhodné s doporučeniami Medzinárodnej konferencii pre miery a váhy (CGPM). Ak také medzinárodné alebo štátne etalóny neexistujú, musí sa vytvoriť náväznosť podľa iných etalónov ( napr. vhodné referenčné materiály, dohodnuté alebo referenčné atalóny), ktoré sú pre danú oblasť prijaté na medzinárodnej úrovn1.

Všetky etalóny používané v konfirmačnom systéme musia mať certifikáty, protokoly alebo evidenčné listy zariadení, osvedčujúci zdroj, dátum, neistotu a podmienky, pri ktorých boli výsledky získané. Každý taký dokument musí byť podpísaný osobou osvedčujúcou správnosť výsledkov.

Organizácia musí udržiavať dokumentované dôkazy, že každá kalibrácia bola vykonaná v reťazci nadväznost1.

2.2.16 Kumulatívny vplyv neistôt

Kumulatívny vplyv neistôt každého postupového stupňa v reťazci kalibrácií sa musí vziať v úvahu pre každý etalón a položku zariadenia, ktoré sa konfirmuje. Ak celková neistota je taká, že je značne ovplyvnená schopnosť vykonávať merania v medziach prípustných chýb, musia sa vykonať vhodné opatrenia. Podrobnosti o dôležitých zložkách celkovej neistoty sa musia zaznamenať. Metóda zlučovania týchto zložiek sa musí taktiež zaznamenať.

2.2.17 Podmienky okolitého prostredia

Etalóny a meracie zariadenia musia byť kalibrované, justované a používané v regulovanom prostredí v rozsahu nutnom pre zaistenie platných výsledkov. Značná pozornosť sa musí venovať teplote, rýchlosti zmeny teploty, vlhkosti, osvetleniu, vibráciám, prašnosti, čistote, elektromagnetickým poruchám a ostatným faktorom, ktorá ovplyvňujú výsledky merania. Príslušné faktory musia byť priebežne sledované a zaznamenávané a pokiaľ' je to nutné, aplikujú sa k výsledkom meraní korekčné vyrovnania. Záznamy musia obsahovať ako pôvodné, tak aj korigované údaje. Korekcie, ak sú aplikované, musia byť riadne podložené.

2.2.18 Pracovníci

Organizácia musí zaistiť, aby všetky konfirmácie vykonával kolektív pracovníkov s príslušnou kvalifikáciou, výcvikom, skúsenosťami, schopnosťami a pod dohľadom.