Auto formuly 1 je definované ako automobil vyvinutý na preteky na uzatvorených okruhoch, ktorý sa pohybuje na štyroch kolesách, z ktorých sú dve používané na riadenie a dve na pohon. Musí byť poháňaný vlastnou pohonnou jednotkou, pri konštantnom dotyku s povrchom vozovky a riadenie musí byť pod kontrolou z riadiacej dosky jazdca.
Každý rok v októbri vydáva FIA presné znenie technických pravidiel pre nasledujúci ročník. Konštruktéri sa musia držať len týchto základných obmedzení, inak majú pri tvorbe auta voľnú ruku. Technické obmedzenie sa týka najmä bezpečnosti a zníženia finančnej náročnosti, už aj tak extrémne drahého športu. Každý tím musí postaviť vlastný monopost, pohonnú jednotku a jednotlivé súčiastky môžu pochádzať od dodávateľov. Hoci má auto pomerne voľnú možnosť koncepcie, vývojom sa prichýlil do určitej koncepcie, ktorú používajú všetky tímy.
Monopost má pohon zadných kolies a motor v strede, za chrbtom jazdca. Jazdec sedí v spevnenom kokpite, ktorý slúži ako cela prežitia v prípade havárie. Sú naň predpísané nárazové bariérové skúšky, kde pri rýchlosti 50 km-1 musí zostať neporušený. V kokpite musí byť odnímateľný volant a jazdec ho musí byť schopný opustiť bez cudzej pomoci do piatich sekúnd. Sedadlo je pre každého z jazdcov prispôsobené jeho telesným rozmerom. Na bokoch kokpitu, v úrovni hlavy, musia byť bočné výstuhy, chrániace hlavu jazdca pri náraze.
Pohon
Autá formuly 1 musia mať štvortaktný benzínový spaľovací motor o maximálnom objeme 3000 cm3. Počet valcov je stanovený na maximálne dvanásť, no i tak väčšina tímov používa desaťvalcové motory, kde, ako sa zdá, je najvýhodnejší pomer medzi výkonom, krútiacim momentom a hmotnosťou. Motory formuly 1 dosahujú naozaj závratné hodnoty. Pri hmotnosti nižšej ako 100 kg dosahujú výkon vyše 700 kW a otáčky až 18 000 min-1. Konštruktéri motorov sa snažia dosiahnuť čo najnižšie ťažisko, čo pozitívne prispieva jazdným vlastnostiam auta.
Motory majú prívod vzduchu vo vzduchovom kanály ústiacom nad hlavou jazda. Optimalizácia prívodu vzduchu do motora môže značnou mierou viesť k zvýšeniu výkonu motora. Motor je chladený vodou, mriežka chladiča však nie je chladená ventilátorom, ale prúdom vzduchu, ktorý prúdi otvormi na bokoch vozidla. Takže platí, že motor je chladený, len ak je auto v pohybe. Benzínová nádrž je uložená medzi motorom a chrbtom jazdca. Nádrž je z pružného gumového materiálu, ktorý zaručuje jej ľahkú deformovateľnosť a v prípade havárie sa tvarom ľahko prispôsobí tlakom z nárazu. To spôsobuje to, že sa benzínová zmes pri havárii nevyleje a tým pádom ani nevznieti. Tankovanie je od roku 1994 povolené aj počas pretekov.
Karoséria
Monopost má samonosné šasi, monokok. Znamená to, že auto nemá vlastný rám, ale ten tvorí samotná karoséria. Tá sa vyrába z kevlarových kompozitov. Je to materiál, ktorý zaručuje vysokú pevnosť pri veľmi malej hmotnosti. Predpismi sú stanovené len základné rozmery karosérie, ostatné veci sú len na fantázii konštruktéra.
Aerodynamika
Možno to bude znieť zvláštne, ale autá formuly 1 nemajú príliš nízky aerodynamický koeficient odporu vzduch cx. Ten sa pohybuje od 0,6 po 1,2 podľa nastavenia prítlačných krídiel. Pritom bežné sériové autá majú cx=0,3. Je to spôsobené tým, že pri jazde formuly 1 nie je dôležitý len absolútny odpor vzduchu, ale aj prítlačná sila, ktorou je auto pritláčané k povrchu. Prítlačná sila je dôležitá pri prejazde pomalými zákrutami. Čím je prítlačná sila väčšia, tým rýchlejšie sa dá zákrutou prejsť. Prítlačná sila sa vytvára prúdením vzduchu okolo predného a zadného krídla, ktoré majú tvar obráteného krídla. Čím je krídlo strmšie nastavené, tým je prítlačná sila väčšia, no zároveň sa zvyšuje aj aerodynamický odpor, čo je nevýhoda pri rýchlych úsekoch. Preto sa na rôznych okruhoch používa rôzne nastavenie. Na pomalých okruhoch (Monako) s množstvom zákrut sa používa strmé nastavenie, na rýchlych okruhoch (Monza) sú prítlačné krídla nastavené čo najplochejšie.
Možnosti prítlačných krídiel sú naozaj úchvatné. Vozidlo formuly 1 vážiace aj s jazdcom 600 kg sa pri rýchlosti 250 kg správa akoby mal 2500 kg. To znamená, že by pokojne mohol jazdiť dolu hlavou po múre, bez toho, aby spadol.
Prevodovka
Prevodovka je vo formule 1 nosnou časťou, na ktorej je zavesený aj zadný podvozok. Predpismi je stanovené, že musí mať najmenej 4 stupne a maximálne 7 stupňov dopredu a jeden stupeň dozadu. V súčasnosti už používajú všetky tímy poloautomatickú prevodovku, čo znamená, že rýchlosti jazdec prehadzuje elektronicky, malou páčkou na volante. Pravou rukou smerom hore a ľavou dole. To znamená, že pretekár má iba dva pedále, pravou nohou akceleruje a ľavou brzdí. Odpadol tým spojkový pedál a jazdec spojku používa iba pri rozbiehaní a ovláda ju malým tlačidlom na volante.
Podvozok
Kolesá sú na monoposte formuly 1 zavesené na priečnych trojuholníkových závesoch. Sú odpružené na torzných tyčiach s nastaviteľnou silou pružiny. Vo všeobecnosti majú monoposty veľmi tvrdé pruženie. Predné kolesá sú riadené a zadné poháňané. Maximálny počet kolies je stanovený na 4. Zadné pneumatiky majú maximálnu šírku stanovenú na 380 mm a minimálnu na 365 mm. U predných je stanovená minimálna hranica a tou je 305 mm.
Aktívne závesy
V minulosti boli v monopostoch používané aktívne závesy. Išlo o celý komplex elektronických pomôcok jazdcovi, ktorý zlepšoval jazdné vlastnosti monopostov. Závesy kolies neboli pružené pružinami, ale elektronickým hydraulickým systémom poháňaným z motora monopostu. Auto malo v rôznych častiach snímače, ktoré monitorovali pohyb a správanie sa monopostu a podľa toho vydával počítač pokyn hydraulickému systému na zmenu geometrie vozidla. Napríklad pri prudkom brzdení snímače zaznamená deceleráciu a počítač vydá pokyn predným závesom kolies na stvrdnutie a zabráni tým, aby sa auto prevážilo dopredu. To je rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi závesmi. Kým pasívne čakajú na to, čo jazda s autom vykoná a pružia podľa toho, aktívne reagujú dopredu a jazda sa tak stáva značne plynulejšou. Vyspelosť aktívnych závesov záleží od množstva použitých snímačov, ako aj od software použitého v počítači.
Do tejto sféry patrili aj poloautomatická prevodovka, trakčná kontrola (zabraňuje pretáčaniu sa kolies pri akcelerácii), ABS. Jazdec je navyše počas celých pretekov spojený s depom vysielačkou a aj telemetria vozidla je okamžite rádiovo prenášaná počas jazdy do počítača, kde sa vyhodnocuje a hneď sa z nej vyvodzujú závery. V roku 1994 však všetky tieto pomôcky, okrem poloautomatickej prevodovky zakázali. Dôvodom bola hlavne obava o bezpečnosť, neúnosne vysoké finančné náklady a aj fakt, že zo samotného jazdca sa stáva iba figúrka a riadenie monopostu je skôr vecou šikovných inžinierov v boxoch.
Závratné údaje
Monoposty formuly 1 dosahujú naozaj závratné hodnoty. Auto má spolu s jazdcom hmotnosť len 600 kg a napriek tomu má motor výkon 700 kW. To umožňuje ohromnú akceleráciu z 0 na 100 kmh-1 už za 1,8 sekundy. Najvyššia rýchlosť závisí od nastavenia prevodov monopostu, aj od strmosti prítlačných krídiel a dosahuje vyše 350 kmh-1. Týmito hodnotami trpí najmä krk jazdca, ktorý je vystavený preťaženiu až 4 G.
