Damon Hill 17.9.1960

Narodil sa ako syn majstra sveta vo formule 1 z rokov 1962 a 1968, teda k motoristickému športu mal vždy blízko. Podobne ako otec, začínal za motocyklovými riadidlami a to pomerne neskoro. Prvý štart absolvoval ako dvadsaťtriročný v roku 1983. O rok neskôr prvýkrát zvíťazil na okruhu Brands Hatch na Yamahe 350. Jeho matke sa však zdali motocykle príliš nebezpečné a tak prestúpil na štyri kolesá, ktoré pokladala za bezpečnejšie. V tom istom roku prestúpil do formuly Ford. Nepatril medzi veľké talenty a zlepšoval sa len postupne, no nepodarilo sa mu vyhrať jediné preteky. V roku 1987 už štartoval vo formule 3 a vyhráva preteky v Zandwoorte a v Spa. V roku 1989 prestúpil do formuly 3000, kde štartuje za japonský tím Footwork Mooncraf v majstrovstvách Európy a za Reynard v majstrovstvách Veľkej Británie. Presadiť sa dokázal až v roku 1990, keď dosiahol trikrát najlepší čas v tréningu, no k víťazstvu mu chýbalo šťastie. V tom istom roku sa mu naskytá životná šanca, stáva sa testovacím jazdcom tímu Williams. S vozom Williams odjazdil tisícky testovacích kilometrov a popritom jazdil formulu 3000.

V roku 1992 sa mu konečne naskytla príležitosť štartovať aj na pretekoch formuly 1. Ocitol sa za volantom pomalého Brabhamu, ktorého jazdci sa väčšinou umiestňovali na konci štartového poľa. Prvýkrát sa mu podarilo kvalifikovať sa až na pretekoch v Silverstone, kde došiel na šestnástom mieste. Bodovať sa mu nepodarilo ani raz a aj tím opustil sezónu predčasne pre nedostatok financií.

Na začiatku roku 1993 hľadal Frank Williams dvojku do tímu k Alainovi Prostovi. Dôveru prejavil svojmu testovaciemu pilotovi a Hill sa zrazu ocitol v najlepšom monoposte sezóny vedľa trojnásobného majstra sveta. Debut na Williamse na VC Južnej Afriky mu veľmi nevyšiel, motal sa v strede štartového poľa a preteky ukončil hlúpou kolíziou. Na pretekoch v Brazílii sa už ukázal v lepšom svetle a skončil druhý za víťazným Sennom. V polovici sezóny vo Francúzsku si vyjazdil prvú Pole position, v pretekoch skončil druhý. Na domácej VC bol vo vedení, až kým mu nevypovedal poslušnosť, inak spoľahlivý, Renault. Veľkú smolu mal v nemeckom Hockenheime, kde dve kolá pred cieľom, súc vo vedení, dostal defekt a jeho víťazstvo sa rozplynulo v kúdoloch prachu. Na nasledujúcich pretekoch, VC Maďarska mal jeho tímový kolega Alain Prost technické problémy a Hillovi sa tak otvorila cesta k víťazstvu. Víťazstvo zopakoval aj na VC Belgicka a na VC Talianska sa ujal vedenia v predposlednom kole, keď Prostovi vybuchol motor. Po treťom víťazstve povedal: "Chcel som zo seba dostať to najlepšie, snažil som sa nerobiť chyby a určite som si nemyslel, že budem taký dobrý ako Senna, či Prost. Nikdy som nemal divoké sny. Dúfal som, že vyhrám aspoň raz, ale tri víťazstvá ma potešili. Zvlášť tie, ktoré prišli v Spa a na Monze na dvoch najslávnejších okruhoch." V hodnotení majstrovstiev sveta skončil na treťom mieste so 69 bodmi a tridsaťbodovou stratou na majstra sveta Alaina Prosta.

V roku 1994 Prost ukončil svoju pretekársku kariéru a na jeho miesto prišlo ďalšie pretekárske eso, Ayrton Senna. Na prvých pretekoch, v Brazílii skončil druhý. V nasledujúcich troch Veľkých cenách získal Hill iba jeden bod. Po smrti Sennu, na VC San Marina, sa tím Williams ocitol v ťažkej kríze. Víťazstvom na VC Španielska ho Hill povzbudil do ďalšej práce. Damon skončil druhý na pretekoch v Kanade a vo Francúzsku. Víťazstvo sa mu opäť podarilo na domácej Veľkej cene. V Maďarsku bol druhý a víťazstvami na Veľkých cenách Belgicka, Talianska a Portugalska, keď jeho najväčší súper Schumacher pre trest neštartoval alebo bol diskvalifikovaný, sa mu priblížil v hodnotení majstrovstiev sveta na rozdiel 1 bodu. V Jereze skončil druhý, práve za Schumacherom, no na predposlednej Veľkej cene, v japonskej Suzuke, si miesta vymenili a tak pred finálnymi pretekami v Austrálii to bol bodový náskok Schumachera pred Hillom. Na VC Austrálie musel prísť do cieľa pred Schumacherom, aby sa stal majstrom sveta. Na mestskom okruhu v Adelaide krúžil na druhom mieste pred lídrom šampionátu, Schumacherom. V tridsiatom šiestom kole spravil Nemec v esíčkovitej zákrute chybu a vyletel z trate. Narazil do zvodidiel, ale s poškodeným vozidlom sa vrátil na trať. Hill sa ho netakticky okamžite snažil predbehnúť, čo Nemec využil a schválne vyvolal vzájomnú kolíziu, pri ktorej si Hill poškodil ľavý predný záves. Hill ešte stihol vojsť do boxov, kde však technický riaditeľ Williamsu Patrick Head skonštatoval, že výmena závesu by trvala tak dlho, že by Hill už nemohol bodovať. Tak sa stal Hill vicemajstrom sveta s deväťdesiatimi bodmi a bodovou stratou na majstra Schumachera.

Hoci mal aj v roku 1995 najlepšie auto štartového poľa, Benetton po získaní motorov Renault sa Williamsu už úplne vyrovnal. Hill vyhral VC Argentíny, San Marino. Na domácom okruhu v Silverstone sa snažil predbehnúť vedúceho Schumachera, lenže obaja ostali v kúdoloch prachu vedľa trate. Podarilo sa mu zvíťaziť v Maďarsku, no v Taliansku urobil rovnakú chybu ako v Silverstone a tak sa mu vidina majstrovského titulu rozplynula. So sezónou sa rozlúčil víťazstvom na VC Austrálie v Adelaide. Opäť sa stal vicemajstrom, tentoraz so 69 bodmi a stratou 43 bodov na víťaza Schumachera.

V roku 1996 mu ako tímový kolega pribudol Jacques Villeneuve, úradujúci majster severoamerickej IndyCar. Hneď pri prvých pretekoch v austrálskom Melbourne dal Hillovi príručku, keď ako nováčik viedol pole pretekárov, až kým mu nezačal striekať olej z motora a musel nútene spomaliť. Víťazom sa stal Hill. Úspech zopakoval aj na VC Brazílie, Argentíny a San Marina . V Monaku viedol, keď mu v štyridsiatom kole vypovedal motor. Nasledovali úspechy v Kanade, vo Francúzsku a Nemecku. Viedol poradie majstrovstiev sveta jednotlivcov so 73 bodmi, s dvadsaťjedenbodovým náskokom pred Villeneuveom. Potom si však Hill zapísal iba dve druhé miesta, v Maďarsku a Portugalsku. Pred poslednými pretekami v japonskej Suzuke sa jeho najväčší konkurent Villeneuve dvomi víťazstvami dotiahol na rozdiel 9 bodov. V rozhodujúcich pretekoch však Hill zvíťazil, zatiaľ čo Villeneuve musel vzdať pre zlomené koleso. Hill sa po mnohých pokusoch stal majstrom sveta s 97 bodmi.

V nasledujúcej sezóne však opustil tím Williams a prestúpil do Arrowsu, kde mali k dispozícii slabé motory Yamaha. Nový majiteľ tímu, Tom Walkinshow ho zlákal predovšetkým honorárom 8 miliónov dolárov. Sezóna však bola pre úradujúceho majstra sveta obrovským sklamaním, na prvú Veľkú cenu sa takmer nekvalifikoval. Preteky buď končieval na posledných priečkach, alebo ich nedokončieval vôbec, kvôli poruchám a kolíziám. Čiastočná zmena k lepšiemu prišla až v polovici sezóny, keď tím Arrows monopost prestaval. Prvý bod získal za šieste miesto v Silverstone. O obrovské prekvapenie sa postaral na VC Maďarska, keď v tréningu obsadil tretie miesto. V jedenástom kole sa dostal do vedenia a o víťazstvo prišiel v poslednom kole, keď sa mu porúchala prevodovka. Napriek tomu došiel na druhom mieste a to na veľmi slabom monoposte, za čo si vyslúžil veľký obdiv. V zbytku sezóny sa mu však už nepodarilo bodovať a tak v poradí majstrovstiev sveta skončil so siedmimi bodmi na dvanástom mieste.

V roku 1998 prestúpil do tímu Jordan. Po nevydarenej prvej polovici šampionátu prišlo neskôr k výraznému zlepšeniu, čo prispelo k víťazstvu v belgickom Spa, prvé pre tento tím. V šampionáte obsadil s dvadsiatimi bodmi šieste miesto. Rok 1999 bol však už len trápením, keď starnúci Hill nevedel vybojovať, viac než štvrté miesto v Imole a v poradí šampionátu skončil na 11. mieste so 7 bodmi.

Štýl jazdy:

Plachý, nevyrovnaný. Miestami veľmi rýchly, ale v osobných súbojoch neistý, s nedostatkom agresivity. Do formuly 1 sa nedostal ani tak vďaka výsledkom, ako vďaka slávnemu menu, ktoré otváralo dvere k sponzorom. Výborný testovací jazdec, účinný spolupracovník pre technikov tímu.